Aké drevo vybrať?

Už v predošlých článkoch sme zdôrazňovali, že výber konkrétneho typu drevenej podlahy ovplyvňuje štýl interiéru, predpokladané namáhanie a náš vkus.

Príroda venovala drevu toľko pozornosti a dôsledne pracovala na jeho „vývoji" milióny rokov, že drevená podlaha je doteraz jednoducho neprekonaná

• nielen krásou a pohodlím pre nohy, ale aj pevnosťou a odolnosťou.

Pre celkový dojem z podlahy je dôležitý charakter dreva. Výrazná kresba dreva dodáva podlahe živý výraz. Rovnomerná a štýlovo striedma podlaha s menej výraznou kresbou naopak navodzuje atmosféru pokoja a ustálenosti.
Farba, pocit tepla a pohody nie sú jediným kritériom nášho výberu. Technickým kritériom kvalitnej drevenej podlahy sú fyzikálne a mechanické vlastnosti – najmä rozmerová stabilita a tvrdosť – určujúce jej súdržnosť, odolnosť proti mechanickému poškodeniu a životnosť.

Mimochodom, vedeli ste, že existuje tvrdé a mäkké drevo? Parkety z tvrdého dreva, ako buk a dub, použite v namáhanejších miestnostiach, tie z mäkkého – smrek, borovica, javor či jaseň, sa uplatnia v menej namáhaných priestoroch.

Tvrdosť dreva a jeho funkcia

Správne rozhodnutie je zárukou udržania podlahy v dokonalom stave. Preto si treba premyslieť, akú funkciu má plniť miestnosť, v ktorej chcete podlahu pokladať. Voľba v podobe rozhodnutia pre tvrdé drevo, môže byť vynikajúcou investíciou – najmä do spojovacích miestností (vstupná hala, chodba...) alebo taktiež do detských izieb, ktoré sú neustále zaťažované pohybom. Aby sa zabránilo akémukoľvek mechanickému poškodeniu podlahy je vhodná takáto alternatíva aj do verejných (nemocnie, školské zariadenia, kancelárie, obchodné priestory) či športových miestností (haly, telocvične a pod.) – kde je zaťaženie maximálne a podlaha je permanentne namáhaná.

Ako sa meria tvrdosť dreva?

Pri určovaní tvrdosti dreva sa používa praktická a  veľmi presná metóda merania, tzv. skúška podľa Brinella. Autorom tejto účinnej a komplexnej metódy je Johan August Brinell, švédsky inžinier, ktorý svoju skúšku prvýkrát uviedol do pozornosti už v roku 1900 v Paríži na Svetovej výstave.

V čom spočíva Brinellova skúška?

Proces zisťovania tvrdosti dreva spočíva vo vtlačovaní malej oceľovej guľôčky do povrchu dreva, a to za pomoci veľkého zaťaženia. Hodnota tvrdosti sa potom určuje na základe veľkosti vtisku v povrchu dreva. V prípade, ak je výsledný vtisk malých rozmerov, môžeme hovoriť o vysokej kvalite, respektíve vysokej hodnote tvrdosti príslušného dreva. Z celého procesu merania vyplýva fakt, že čím je nameraná hodnota vyššia, tým je drevená podlaha odolnejšia, trvanlivejšia.
Drevo je prírodným materiálom s premenlivou štruktúrou – vyvíjalo sa a rástlo v priebehu niekoľkých rokov. Preto si drevo, ako živá hmota vyžaduje viacero meraní. Brinellova skúška sa tak pre každý druh dreva praktizuje viackrát a na rôznych „miestach“ dreva – pre presnejšie a objektívnejšie určenie tvrdosti. Koncová tvrdosť dreva sa v tabuľkách uvádza ako výsledok nameraných (jednotlivých) hodnôt, ktoré sú spriemerované.

Tabuľka tvrdosti dreva podľa Brinella:

Pre výrobu drevenej podlahy sa používa množstvo materiálov. K najčastejším patria produkty slovenských lesov hlavne drevo smrekové alebo dubové ale tiež borovica, buk jaseň, orech čerešňa, agát ... Jednotlivé materiály sa od seba odlišujú najmä farbou a vlastnosťami.
Všeobecne platí, že dubové a bukové podlahy sa môžu niekomu zdať už trochu "okukané", pretože sa používajú najčastejšie. Dub však veľmi dobre odoláva vlhkosti, módnym vlnám aj svetlu. Niektoré dreviny majú tendenciu meniť vplyvom svetla svoju farbu – tmavnúť napr. smrek, javor alebo borovica.

Prirodzená trvanlivosť dreva

Prirodzená trvanlivosť dreva je schopnosť dreva zachovať si pôvodnú štruktúru i vlastnosti v podmienkach, ktoré sú priaznivé pre aktivitu drevoznehodnocujúcich činiteľov. Beľové drevo (okrajová časť kmeňa – výrazne svetlejšie drevo) nie je trvanlivé proti biotickým škodcom. Trvanlivejšie sú jadrové zóny dreva alebo tzv. vyzreté drevo. K trvanlivým alebo stredne trvanlivým druhom jadrového dreva patrí teak, jarrah, agát, dub, gaštan, orech, douglaska, tis, smrekovec, borovica a ďalšie. U smreka a jedle je vyzreté drevo iba mierne trvanlivejšie ako beľové. Málo trvanlivé a do exteriéru nevhodné sú dreviny buk, hrab, javor, jelša, lipa, topoľ...

Zaradenie drevín do tried prirodzenej trvanlivosti podľa EN 350

Ak hľadáme naozaj odolné drevo, tak zvolíme tvrdé materiály s vysokou hustotou. Hustota dreva - čiže počet pórov v drevenej hmote závisí na množstve podmienok, ku ktorým patrí aj prostredie kde strom rástol.
Pokiaľ chceme podporiť či zvýšiť mechanickú odolnosť dreva, tak by sme mali využiť niektoré možnosti povrchovej úpravy dreva a následne sa o podlahu starať.